Všetko sa začína doma:
Ženy a ich boj o domov

Životné cesty žien po celom svete sa začínajú doma. Aj keď niekde sú ťažšie ako inde, všetky spája nezlomná túžba po domove.

Pozrite si príbehy žien, ktoré napriek nepriazni vyhrali svoj boj o domov.

    Keňa
    Sýria/Libanon
    Honduras
    Tadžikistan
    India
    Slovensko
    Keňa
    Sýria/Libanon
    Honduras
    Tadžikistan
    India
    Slovensko

Jane
Keňa
Keňa

Nezávislosť vďaka pôžičke. Áno, počujete dobre

Keď odchádzala so svojimi tromi deťmi z rodičovského domu, dívala sa do tvárí svojich bratov. Cítila pri tom závisť alebo výčitku? Keby aj áno, nečudovali by sme sa jej. Na rozdiel od nich totiž Jane prišla o strechu nad hlavou a nezdedila ani hrudku pôdy. Zdá sa vám to nespravodlivé? Lenže v niektorých krajinách je to bežný osud miliónov žien.

Jane sa však rozhodla nebyť ako tie milióny iných žien. Dokonca si zaumienila, že okrem strechy nad hlavou sa deťom postará aj o štúdium na univerzite. Jane sa dlho živila predajom semienok a sadeníc, čo je v poľnohospodársky založenej krajine perspektívne podnikanie.

V roku 2009 sa jej podarilo získať prvú mikropôžičku, aby mohla rozšíriť svoje podnikanie, a zároveň pracovať v školskej jedálni. Nasporené peniaze jej umožnili získať ďalšiu pôžičku a kúpiť si pozemok. V roku 2015 začala so stavbou svojho domu a o rok neskôr sa nasťahovala.

V 10 krajinách Afriky priemerne
iba 12 % žien vlastní pôdu.

Zdroj: Peterman A. (2011), Women’s Property Rights and Gendered Policies: Implications for Women’s Long-term Welfare in Rural Tanzania. The Journal of Development Studies, 47(1), 1-30.

Nour
Sýria/Libanon

Čakanie na návrat domov

Vypočujte si reportáž o Nour Autor: The Financial Times

zo 4 miliónov Sýrčanov, ktorí utiekli pred vojnou,
išlo do Európy.

Je to bizarný, krutý fakt. Na mieste, kde si ľudská civilizácia postavila pred štyritisíc rokmi jedno z prvých miest, nezostala po roku 2012 tehla na tehle. Bombardovanie zmenilo domy v Aleppe na ohlodané náhrobné kamene.

Pred krviprelievaním utiekli aj Nour a jej manžel, spolu s dvomi synmi a malou dcérkou. V Sýrii boli úspešní farmármi. Po úteku do  Libanonu, na predmestie mesta Tripolis, žili v stane, ktorý si prenajímali za 70 dolárov týždenne. Bez práce a peňazí tu však nevydržali dlho. Po roku sa zbalili a presunuli do dediny v horách, od ktorej si sľubovali lepšie bývanie pre seba a svojho chorého syna Ahmeda. Dnes majú dom s výhľadom na krásne údolie. To je však to jediné, z čoho majú radosť.

Dom nemá okná, elektrinu a v zime je v ňom tak chladno, že teplejšie je vonku. V kúpeľni nie je umývadlo. Nourin syn nemôže chodiť do školy a potrebuje operáciu.  Habitat for Humanity pomohol rodine aspoň s omietkou, zriadením jednoduchej toalety a zabezpečením lekárskych testov pre Ahmeda. Nourin manžel si stále nenašiel prácu.

Tento dom ale nie je domovom. Nour čaká na deň, keď sa spolu s rodinou bude môcť vrátiť späť do rodného Aleppa.

V Libanone žije 1,1 mil ľudí na úteku zo Sýrie, čo predstavuje

1/4

z celkového počtu obyvateľov krajiny.

Estella
Honduras

Bývanie s vetrom
vo vlasoch

Ako mladá žena hrala Estella na gitaru v latinoamerickej popovej kapele svojho otca. Pred pár rokmi by ste ju však na pódiu hľadali márne. Chúlila sa so svojím 23-ročným vnukom Manuelom v chatrči z kovového šrotu. S elektrinou, ktorá však viac nefungovala ako fungovala, zato bez kúpeľne, ale hlavne so strachom z búrok. Počas veľkých dažďov museli Estella a Manuel zachraňovať, čo sa len dalo: jedlo, matrace a ďalšie skromné zariadenie. Keď však vietor strhol strechu, bolo aj to márne. Kto by na takom mieste ostával?

Nájsť si nový domov v Hondurase je však veľmi ťažké. Voľných pozemkov na stavbu domov je nedostatok. Estella sa nakoniec presťahovala do vnútrozemia, do nového domu postaveného za pomoci Habitatu, ktorý ju chráni pred vrtochmi počasia. Dnes už Estella vo svojej kuchyni v Puerto Cortés tancuje a spieva piesne z mladosti.

Ako Solid Ground pomáha v Hondurase
Minimálne
200 miliónov
ľudí

sa do roku 2050 bude musieť kvôli následkom klimatickej zmeny presídliť alebo odísť do zahraničia.

Zdroj: UN-Habitat (2003) ‘The Challenge of Slums: Global Report on Human Settlements, 2003’ Earthscan Publications, London.

Šamsichon
Tadžikistan

Táto zem nie je pre ženy. Tak kde sú potom muži?

Dobrá otázka. Správna odpoveď znie: Odišli pracovať do Ruska a Kazachstanu, odkiaľ svojim rodinám domov posielajú skromný zárobok. A kde je domov? V tomto prípade pár tisícová dedina v okrese Kumsangir v Tadžikistane. Tu žije aj Šamsichon. Sedí v záhrade plnej melónov, paprík a bylín a usmieva sa. No usmievať sa znovu naučila len nedávno.

V Tadžikistane, v tradičných komunitách na vidieku, existujú tradície namierené proti ženám v domácnosti. Ženy sa tu napríklad o samote nesmú stretávať s mužmi, ktorí nie sú ich príbuzní. Takže keď sa Šamsichon pred pár rokmi rozviedla a potrebovala opraviť dom pre seba a svojich šesť detí, bola zúfalá. “Keď som videla svoje deti trpieť, musela som niečo urobiť,“ spomína.

Nakoniec našla pomoc v pobočke Habitat for Humanity. S ich radami a pôžičkou opravila deravú strechu a omietla steny. Teraz čaká, kým jej každý mesiac syn pošle peniaze. Keď si na neho spomenie, v očiach sa jej zaleskne smútok. Ale to je iný príbeh.

90
krajín

má tradície, ktoré bránia
ženám vlastniť pôdu.

Regna
India

Keď aj dom v slume je domovom

Predstavte si Trnavu. Približne rovnako veľké mesto sa nachádza aj v Indii, severne od hlavného mesta Dillí. Volá sa Bawana. Mužov tu žije o niečo viac ako žien, čo v Indii nie je nič výnimočné. Rovnako ako sobáše vo veľmi mladom veku.

Regna mala iba šestnásť, keď ju rodičia vydali za Kariu. Možno poznáte rozprávku o bájnom indskom princovi Ramovi. Nuž, tak Karia nie je ani princ, ani bohatý, a tak na rozprávku radšej zabudnite. Toto je realita: Regna a Karia žijú v slume Bawana. Je tu vysoká miera nezamestnanosti a tých pár pracovných miest je zle platených a nebezpečných. Nízka alebo neexistujúca hygiena a preľudnenie sú tu súčasťou každodenného života.

Habitat for Humanity tu postavil od roku 2004 viac ako 500 domov. V jednom z nich žijú aj Regna a Karia. Pre nás jednoduchý dom, pre nich domov.

Do roku 2030 bude
na celom svete
žiť 1 zo 4
ľudí v slumoch.

Diana
Slovensko

Služobné bývanie je problém, ak ste žena

Ženy bez domova majú menšiu šancu nájsť si dočasné bývanie ako muži. Je za tým aj to, že existuje viac typicky mužských povolaní, ku ktorým sa prideľuje služobné bývanie. U žien takých veľa nie je.

Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul sa stala prakticky jedinou možnosťou aj pre Dianu z Petržalky. Z podnájmu ju a jej sedemročného syna vyhodil majiteľ, prakticky zo dňa na deň. Syn ostal bývať u otca, ktorý s nimi už nežil. Strávila 3 dni a noci na ulici len s kabelkou. Z toho obdobia si spomína predovšetkým na hanbu a strach. Napokon sa dostala do nocľahárne, kde prespávala s ďalšími dvadsiatimi ženami v jednej miestnosti.

Cesta z nocľahárne naspäť do podnájmu jej trvala rok a pol. Keď si človek zvykne na to, že mu stačí málo, stráca motiváciu. Stratiť domov sa dá rýchlo, ale návrat do bežného života môže byť ťažký a dlhý. Preto si veľmi váži podporu od pracovníkov nocľahárne, ktorí jej pomohli vždy, keď jej bolo najťažšie.

Dnes, v bezpečí svojho prenajatého bytu, sú Dianine sny o budúcnosti jednoduchšie. Chcela by vlastný byt, ísť raz do roka na dovolenku. Keď pôjde po ulici, chcela by si kúpiť to, čo uvidí vo výklade. A už sa nechce hanbiť.

200
žien

ročne prespáva v nízkoprahovej nocľahárni sv. Vincenta de Paul v Bratislave.